MILETÍNSKÁ MODLITBIČKY

    Perníky tvarované do rôznych figúrok pomôcť drevených foriem sa u Erben v miletin za doby kedy sa počítalo na loty a libry začali vyrábať od roku 1820 v zrubové domčeku s prístavkom č. 174.

Robil sa vtedy obľúbený "glancák", čo je cesto polovicou z ražnej a pšeničnej múky, ktoré sa vtlačovalo do drevených foriem, potom vyklápělo na pláty a peklo. Upečené figúrky husárov, rejtarů, postáv svätých, sŕdc, kohútov, koníkov, podkov pre šťastie ap sa natierali farbami a leštili glejom.

V roku 1834 sa výroba presunula do domu č. 11 na námestí, ktorý bol zakúpený od J. Paczelta zo Zvičina. Na začiatku druhej polovice 19. storočia sa začal presadzovať perník zvaný "pumpernikl", ktorý bol z pšeničnej múky, opäť sa tvaroval pomocou drevených foriem, vyklápěl a piekol, zdobený bol polevou z cukru a bielka.

    Ďalej sa potom tu robil pre vtedy populárne trhy, púte a posvietenie predovšetkým zdobený perník rôzne druhy perníkov plnených, marcipán, turecký med a tiež klasický perník na strúhanie, ktorý bol požiadaný predovšetkým v predvianočnom období. Následne sa začala vyrábať aj mäkká cukrárstvo. Bola postavená priestrannejšie dielňa a perníky boli rozvážané konským poťahom na trhy a púte do okolitých miest.

    Na nápad vyrábať modlitbičky (originálny druh medovníkového tovaru) prišiel v roku 1864 praděd môjho otca Josef Erben (16.3. 1802 - 28.2. 1889) pri pohľade na ženy vracajúce sa z nedeľnej bohoslužby a v ruke zvierajúca modlitebnú knižku. Jej tvar ho inšpiroval k zhotoveniu medového perníku s orieškovou náplňou na ktorom je plátok z vaječných bielkov a ďalších komponentov a navrchu uprostred cukrovej polevy je polovica mandle. So synom a nasledovníkom remeslá Jozefom ešte toho istého roku ponúkali túto novinku na vyhlásené Miletínská púti konajúce sa pravidelne koncom apríla. A pretože ich premiéra bola úspešná, tak sa táto perníková rarita, na ktoré má až do dnešných dní rozhodujúci podiel poctivá ručná výroba, stala u Erben prestížnom výrobkom.

Modlitbičky sa stali špecialitou, ktorá bola ocenená v roku 1894 na priemyselné a národopisné výstave v Hradci Králové, roku 1903 na výstave Slovenského severovýchodu v Hořicích a ďalej potom ešte v tridsiatych rokoch na výstavách v Novej Pace (1935), textilný a krajinské v Dvore Králové (1936), Trutnove a Jaroměři.

    Výrobok bol dodávaný nielen do Čiech, ale aj do Rakúska, Nemecka a Francúzska. Od roku 1913 sú modlitbičky chránené slovne ochrannou známkou. Na začiatku dvadsiateho storočia za pôsobenia ďalšieho Jozefa Erbena (12.6. 1892 - 23.11. 1953) ktorý bol vyučený cukrár - PERNIKÁŘ došlo v roku 1921 k prestavbe domu č. 11 a zväčšenie priestorov predajne, prístavbe ďalšie dielne, vybudovanie skladov a garáže. Bolo modernizované strojné vybavenie dielní a rozšírená výroba ako cukrárskeho tak i perníkářského sortimentu a práve modlitbičky sa stali vyhľadávanou pochúťkou.

    Okrem iného si na modlitbičkách pochutnával aj president TGMasaryk pri príležitosti jeho návštevy v Hořicích a miletin 10. júla roku 1926. Taktiež básnik Jaroslav Seifert vo svojej knihe Všetky krásy sveta z roku 1992 na modlitbičky spomína "Miletínská modlitbičky? Ako by nie! Kupoval som ich deťom na Jičínský jarmoku ... Bola to v kraji zamilovaná detská pochúťka. "Na inom mieste svojej knihy povzdychol" aspoň keby som mal tie Miletínská modlitbičky! Ale ani túto devocionálií už v Miletín nevyrábajú "

K čiastočnému obmedzeniu výroby došlo v čase protektorátu. Opakovala sa skúsenosť z prvej svetovej vojny, kedy mandle boli nedosiahnuteľné a boli nahradené krížikom z cukru. Aj v povojnovej dobe padol na živnosť rodiny Erben tieň a na dlhých 42 rokov pretrhal rodovú tradíciu. Po februári 1948, nasledovalo znárodnenie roku 1949 a vysťahovanie rodiny z domu č. 11 na námestí.

Nový výrobcovia v rozmedzí rokov 1949 - 1991 pod názvami, najskôr Pardubický perník, np Hr.Králové neskôr Jednota sd Hořice a nakoniec Východočeské pekárne a cukrárne Pardubice už tradičná modlitbičky nevyrábali najmä kvôli ich názvu tíhnoucímu ku kresťanstvu iba občas v čase Miletínská púti rozšírili svoj sortiment o napodobeninu, ktorú predávali pod názvom Miletínky.

Výroba bola navrátená pôvodným majiteľom späť v roku 1991 a od tohto roku až do súčasnosti tu pôsobí firma Erben s ro. Produkuje ako cukrárske výrobky pre vlastnú predajňu v objekte, tak i sortiment perníkářského tovaru vrátane stále obľúbených Modlitbiček, ktoré sa stávajú svojho druhu ojedinelým a žiadaným suvenírom z podkrkonoší.

Okrem svojej predajne v miletin zásobuje firma svojimi výrobkami aj ďalších obchodníkov v Královohradeckom, Libereckom a Stredočeskom kraji.

Ochutnať je možno tiež cca 2x do mesiaca aj v špecializovanej predajni krajových špecialít v Poděbradoch uprostred kolonády. Šiesta generácia Erben, synovia Karel aj Jaroslav sú vyučení cukrári (Nová Paka) a tak veríme, že sa cukrárstvo aj perníkařina v rode udrží aj v budúcich časoch